Sloboda
Vo svete smútkov ťažkých
padajú slzy horkoslnné
do rúk kňazských
vlož moje pochyby Pane.
Iba v teba, sloboda, som veril,
sny moje ešte žijú
priateľ po tvári ma uderil
zlostne stlačil šiju.
Aj ty sloboda, si nemým trpiteľom
ukazujú ťa na každej výstave
a sny o šťastí hmýrili mi čelom,
stratená v každom prístave.
Raz prasknú ľady z jari
sloboda vyrastie z ozimín
prejdem sa po chotári
a povie si: takto melie Boží mlyn.