Slabosť moja

Slabosť moja

Padajú na nás nebesá,
hodina nočná bila
vonku lialo sa
čierna všetko kryla.
V smútku rovnakom
žaluje sa čiernym oblakom.

Pán neba oblaky pošibol
na organ hral hlasne,
anjel môj kdesi bol!
Všetko zdá sa byť jasné
a dušu ubitú
zaliali lúče zenitu.

Lúče šli nám v ústrety
v rose ožil kvet
k slnku vrelo upretý
šepol pár hrejivých viet
čo ticho, ako list moruše
padajú ľudom do duše.