Volanie výšok
Ako Ikara vábi ma volanie výšok
osud veľkej čiary nekonečný
svet pod krídlami márnivý
padajúci na zem chladivú.
Zanechám stopy
cestou z raja
stratený som,
ako listy kalendára.
Meteor nám padá
po nociach horí, zhasne,
ako vo mne Fénix uväznený
z popola zrodený
a ja som hľadal teba Sibyla
cítil som ťa v hlave
tak ohnivý, že telo horí
za jeden úsmev všetko som oželel.
Ó teraz viete z trestu ľúbil som
svietia cesty k hviezdam
ktorú nájdeš iba raz
a zaplače, ako plakať možno v extáze!
Pohlazení bájemi... děkuji, to mne vždy potěší.
A z tvého pera obzvlášť, opět skvělé dílečko:-)*
27.02.2024 21:09:12 | cappuccinogirl