Mŕtvy básnik

Mŕtvy básnik

K ústam kalich hada
zlomená pieseň padá.
Horí nebo, ako vatra čiasi
tvár dvíha k nebesám
Boh zas ostal sám
ohník slzou hasí.

Bolesť prišla sama,
bolestná stará dáma
spieva si pieseň pokory,
v očiach prázdna jama,
Fénix dohorí ,
ukrytý pod krídlom mŕtvoly.

Náruč prázdna zaplače tu
k nebu zdvihol ruku mäkkú
ostal ležať na oltári
meč do srdca prenikol
krvavý tieň v nemej tvári
v úľaku hroznom skríkol.

Volá, kričí strašne prosí,
či ho zachráni ktosi!?
Väzeň sa modlí, slzy leje
pri okne spieva muž bez mena
na ruke reťaz, zle je
báseň vo veršoch  spálená.