Iba sen?

Iba sen?

Malá izba
vo veľkom žalári,
ako väzeň sedím v ňom,
stratený
strápený,
slzy tečú po tvári.
Hlučný rev satana
vrhol ma do zúfania.
Dych slabne,
telo chladne,
umiera.
Anjel pri mne stojím
rany smútok hojí:
„Tu som! Synu,
odpúšťam ti tvoju vinu!“
— A slzy mi utiera. —