Krása industriálna

 

Plná záhybov a ozubených kolies

syčí na nich ako jedovatý had,

derie sa von útrobami existencie.

Snažia sa ju narovnať, ohnúť,

chcú ju pokrčiť v kolenách,

ohýbajú paže a napínajú svaly,

zamestnanci ocele a času.

 

Krásne sa vyníma v sochách,

bronzová,

počas plynúcich ročných období

čaká na malé ušpinená kolená,

ktoré sa hrajú pod továrňou,

až dospejú, vtisne im do očí kov.

 

Krása industriálna je tu navždy,

ak nie, aspoň prežije stvoriteľov,

ktorých tak dlho kŕmi vláknami.

Spracovaná do iných skupenstiev,

pálí a prská iskry,

hľadá si cestu korytami žíl.

Vrazená do pripravených foriem,

obklopená množstvom myšlienok,

je skoro ako živá.