Domov

Domov

Mocné hory s obidvoch strán
tu nebo vstáva aj si líha,
uštedrí občas niekoľko rán
obloha hlavu dvíha...

Tu je tvoj domov,
nie som boháč, ani nie som hmotár
pod šírym nebom, v korune stromov
môj celý chotár.

Z večera či z rána,
valašku zatnem do buka
zem má svojho pána
a ten figu núka.

Nebojím sa tmavých hôr a nocí
nevadí im, že som päťdesiat ročný
niekedy hoci
hvizd na prstoch nie je už mocný.

S odchodom slnka, príde hviezd roj
posedím sa na najvyššom vrchu samom,
široký, ďaleký je kraj môj,
panujem si na ňom.