Démoni
Noc je, ručička na hodinách
polnoc ukazuje,
ľudia spia v tvrdých snách,
dažde šibú, víchor duje.
Kto to temnou nocou
horúčkou rozpálený
ničí svojou mocou
čierny plášť zahalený?
Blýska sa krížom krážom,
niekto sa dnu dobýja,
hučí v diaľke hrom,
či to iba víchor zavýja!
Chodí popod obloky,
zlodej búcha neznámy,
nejaký chlap vysoký,
či ma to len sluch mámi.
Strach sa mi javí v tvári:
kto si? Obozri sa, stoj!
zlo mu z očí žiari; —
prezraď úmysel svoj!
Ale ten sa neobzerá,
svieca horí zle a tmavo,
do tmy ostrý zrak upiera,
steny blednú vpravo, vľavo,
polnočná končí hodina,
hasne čiernej sviece plameň,
sen sa strašný pomíňa,
amen!