Opustená
Vietor vyvádza, ako po výbuchu zátok fliaš
hviezdy do rybníka sa rútia
ty ležíš, ako lúka uvädnutá
ležíš a spomínaš.
Plávaš nocou, ako papierová loď
tma do vlasov ti klesá
polnoc má všetky esá
hľadáš núdzový vchod.
Svoj smútok potop na dno mora
žiaľ si už celý dopila
nočným zvonom si sa modlila
uzamknutá do trezora.
Dlane máš rozohriate
zem sa rozkrúti na pätách
pod srdce šľahol nočný strach,
ktorý si počala už pri slnovrate.