Predomou výzva veľká
sedím u stolíka
sám jediný
dnu vkročí muž
zastavia sa hodiny
to čas nebeží už.
Haha, bratku, chceš múdrosť sveta
viem, čo ti hlavou lieta,
viem, za čím tvoje srdce horí,
čo ťa bolí, čo ťa tlačí,
(ďalej, ďalej hovorí)
dám ti všetko, nech sa páči.
Vieš -
ako, len chceš,
môžeš šťastným byť,
ja som pán,
môžeš hýri, žiť
hraj so mnou, poklady sveta mám.
Dáme si šach,
nemusíš mať strach,
pozrie mi do očí
budeš hrať?
Odporný lesk v nich sa točí.
Ešte dosť času spať!“
„Ale — ak prehrám,
čo ti dám?“
Prehra nemá ceny,
čoby aj guľka s pušky vzala,
povie uškľabený
život, by ťa prehra stála!
Figúrky vyberá,
prezerá,
skúmavým okom
a tak myslí si:
hľadím naň bokom,
to satan byť musí.
„Dobre, povie, sadnime si,
figúrky postavme si!“
Sliedi, okom mihá,
potiahne raz, dva razy,
opatrne ruku dvíha,
pokoj mu môj hlas vyrazí.
"Garde", blýska ohnivým okom,
ženie hrozným útokom.
Zaslepený v tuhom boji,
ťahá satan na všetky strany,
nevie, že moja kráľovná stojí
okolo pevnej obrany.
On ju má osamelú,
napnem myseľ smelú
zvolám: „Mat!“
Vstane, stolík zvráti
nebudem s tebou hrať
vtom sa stratí.