Samota nekonečna
Samota nekonečna
Samota nekonečna
V tmavom kúte cintorína,
kde kvitnú fialové orgovány,
kde nik si na mňa nespomína,
chcem byť pochovaný.
Tam, kde hrobom zapadá lístie
a slza matky už syna neprosí,
budem vedieť celkom iste,
že nik už ma v srdci nenosí.
Neplačte, každého navštívi samota
neplačte lebo slzy sú márne trpké žiale,
čo zablúdili v labyrinte života
city rozmrvené v skale.
V tmavom kúte cintorína,
kde kvitnú fialové orgovány,
kde mi už nebude zima
chcel byť sám pochovaný.
Komentáře (9)
Komentujících (8)
Doporučit
Tisk