Hlas
Búrky hlas, ako pant vŕzgavý,
letí nočnou pustinou,
na papieri sa zastaví
hučí morskou hlbinou.
Posledné slovo už naveky
onemali slabiky jazyka
výkričníky, otázniky náreky
skončili pod lopatou hrobníka.
Refrén ktosi spieva,
opakuje ho tri razy
lampa hasne, v izbe sa stmieva
loď žitia od brehu odrazí...
Mesiac vstáva na nebeskej hore
celkom blízko od Kriváňa
už kľudné je slov more
zvon polnoc vyzváňa...