O hviezdy opretý
Hlávka padne, v starej foteli
oči sa mi privreli.
Tu myšlienka, tu svetlo,
do hlavy vlietlo.
Biedny som zas,
na krátky čas
do noci padám.
zo skúšok prepadám.
Kam sa podel rozum!
Kam sa podel um!
O hviezdy opretý
kde si ty!
Stratil som svoj tieň
po noci sen
po teple prehnem,
miesto v snehu váľam sa v bahne.
Telo držím príliš pri zemi
som, ako mráz prízemný.
Sme k sebe viac bližšie
i keď padám stále nižšie,
keď ťa mám,
keď spolu sme, keď som sám
chýbaš mi, ako šíp z kuše.
Zakáž mi ľúbiť Ťa, z celej svojej duše!!!!