Nie je to nič

Nie je to nič

Ranné slnko zastane nad krajinou
pohľadí kvety jabloní
v kostolnej veži zvon zazvoní,
hlava skrytá pod hladinou.

Počúvam, čo vraví rieka
pred svetom som sa skryl:
Prečo som tu žil!
Voda tečie nenarieka.

Stráca sa, stráca,
keď vojde do dažďa
kvapky sa zhromaždia
dotyky zakrváca.

Dážď padá na aleje
stromy kvitnú pre radosť
prišla láska, ako hosť
zamknuté je.

Čaká ďalej, ďalej buší
chce prísť na návštevu
v izbe počuť žalmy, spevu
neverí, čo láska tuší.

Zrkadlo obraz nezrkadlí
počuť otočenie kľúča
akési slová vo mne mlčia
hodiny zo steny spadli.

Zvädol kvietok maličký,
(vietor stromy kníše,
ako aj všetko inšie)
do hrobu padli pátričky.