Útecha

Útecha

Vlnami osudu, zahnaný na more života,
z prístavu šťastia, pokoja, blaha
blúdi človek, ako sirota
je poslednou spoveďou pre vraha.

Od matky, slovo jedno milé,
od otca, prísny pohľad jediný
odmení ťa, za bolestné chvíle
za premárnené šediny.

V duši bôľ, staré báje,
je kompasom pre nebesá,
najväčšou útechou láska je,
keď sa priťahujú dve telesá.

Je balzamom
pre duše slabé, trpiace
je ťažkým balvanom
pre ústa prosiace.

Útecha
na rany, ktoré sa nezhoja,
potecha
tvoja i moja.

Láska nádej je i viera
budúcnosť v nej a život celý
z hlbín vyviera.
Je tým, čím je život skvelý.