Srdce mi buší krv tryská
lesom sa nesú výkriky
vidieť spáleniská
stromy sú tiché pomníky.
Tie, ktoré plakali po nociach hlbokých
tie, ktoré padli do prachu k zemi
šakal cical ich dych
nevstanú viac ubiedení.
O pomstu kričali márne
nenájdu pokoj v pokoji,
kým posledný padne
v tom prehratom boji.
Do výšok šľahli vatry rozpálené
spadli na nás lavíny
žaláre plné, ústa nemé
trpieť, umierať budeme s nimi.
Ohlas náš k hviezdam tryská
čujte hlasné výkriky
miesto lesov máme spáleniská
mŕtve pomníky.