Smútok

Smútok

Smutná, ach, duša tvoja,
smutný pohľad tvoj,
nemáš dnes pokoja,
nemáš domov svoj?

Chceš rozbiť žiaľ
hoc si životom ozdoben,
v náručí tvrdých skál,
si len prach a zem.

Viac neprosíš, nežaluješ,
na tento svet
neklaješ, nebeduješ,
viac potešenia už niet.

Na zmar vyšli všetky sily,
na tej šírej zemi,
túžby sa nesplnili,
každý kút je hluchý, nemý.

Smútok je boľasť ducha,
srdca tlkot potreba,
v trpení prosba hluchá
tichý pohľad do neba!