Výkriky

Výkriky

Čas vládca všemohúci
zdeptá moc a zviaže putá
do neznáma plynúci
sekunda padne mečom prebodnutá.

Páli žlč, mozog hynie
hlúpy som, ako kameň
a on si veselo plynie
volať ho neprestanem.

Z hlbín i zhora,
o pravde
magora,
v chajde,

o biede úbohých,
o víťazoch,
o modlitbách chorých,
o lepších časoch.

Čas vládca všemohúci viem
tryská v pukoch v našom sade
a svetlo blaha povodeň
môj čas nechá o hlade.