Azyl

Dlhými prstami 

zvečníš si momenty

pominuteľné

obrnený tank

vnútri ľudské duše 

zahalené len jemnou látkou 

cítim ako nám bijú srdca

v kakofonickej súhre 

aká náhoda 

prichádza na mňa slepota

chcem sa k tebe vrátiť 

cítim všetko 

a nevidím nič 

jemné náznaky 

hlava poblúznená

blíži sa zem

padnem ako hruška 

tečie zo mňa šťava 

všíma si ma každá osa

už nie som sama

kým prídeš ty 

spoločnosť mi robí 

príroda vo mne

a ja v nej.