Ametyst

Podvečer v Bratislave,

vône starých ulíc sa miešajú s novým betónom.

Na Námestí Slobody,

kde ametystové sny odrážajú zvyšky svetla,

pulzuje život v zúrivosti tichého prúdu.

 

V oknách sú zrkadlá minulosti,

dlhé tiene hrdých veží,

ktoré strážia mestské srdce.

Mladíci v roztrhaných rifliach

šepkajú sny o ďalekých krajinách,

v prázdnych fľašiach dúhové odlesky

nepoznaných večerov.

 

Vo vôni čerstvého chleba

skrytá je pamäť,

kde každý kúsok rozbitého skla

má svoje príbehy,

drsné i nežné,

prelínajú sa ako hudba,

ktorú cítiš,

no nepočuješ.

 

Na brehoch Dunaja

zúrivosť vetra bojuje s pokojným tokom,

a v tejto symfónii mesta

nachádzame kúsky seba,

stratené, exotické,

no zároveň doma.

 

Bratislava,

mesto purpurových večerov,

kde vôňa nostalgie

mieša sa s prísľubom zajtrajška,

a zúrivosť života

dotýka sa tvojho tichého bytia.