Vojdi a neublíž

Si v mojom živote

ako kameň

ako skala

nepohne s tebou

žiaden živel

(ani ja)

len zvetrávaš

prispôsobuješ sa nárokom

všednej každodennosti

...

človek dlho nechápe

kam ho srdce ťahá,

tápa, preskakuje prekážky

padá, vstáva, oprašuje sa

tvoje oči odpúšťajú

moje chyby

si ako ľalia

čistý, verný, taký pekný

poď sem, chyť sa ma

neopúšťajme sa viac

prepletené prsty

a súvisla línia života

z tvojej na moju dlaň

vojdi a neublíž.