Nespavosť
Nespím už! Polnoc vo mne svitá,
otváram oči, to si nechcela
od Kaina od Ábela
polnočný hosť ku mne zavíta.
Oj, žiaľne, trpké precítenie,
mojej neresti v svete páru nie je.
Nespím už! Blížim sa k bankrotu
spáča vo mne zotročili,
spánok mnohý dokončili
v duši zbytky, vidím svoju nahotu,
vravím si: Ešte je to dobré!
Láska u dvier žobre.
Nespím už! Nie sú tu víťazi,
údy zmeravené,
vystrašené,
vlnia sa ako plazy
pod rúškom lásky medu
ukrývam srdce plného jedu.