Kam ísť

Kam ísť

Mesačné ticho hrúži sa v lone
cesta vedie pútnika, kráča osamelý,
biele čiary cestou sa rozleteli
a staré stromy vejú zvädlé vône.

Vietor na fujare píska v diali
a hlas sa chveje vlnou sa rozpína,
ako keď plače náruč matkina
nad zašlým šťastím žiali.

Ako v putách diaľka rozbolela,
ponúka biedy nové
každá raní nohy holé
a rozbitá cesta skrvavela.