Onomatopoeia

V uliciach neónov

bliká reklama na lásku

OTVORENÉ 24/7

city opojené cigaretovým dymom

a hmlou ranného mestského chaosu.

Električky sa preháňajú,

ako myšlienky,

ktoré ešte nestihli nájsť svoj smer.

Mobil vibruje vo vrecku,

oznamuje ďalší svet,

kde sa ľudia dotýkajú prstami obrazoviek,

nie srdcí.

 

Tvoj úsmev je status na sociálnej sieti.

Niekto ho olajkuje,

ale kým sa stíhneš naplno nadýchnuť,

vybledne ako posledný lúč svetla

v oknách mrakodrapov.

 

Kaviarne majú vôňu zabudnutých rozhovorov

a poloprázdnych šálok.

Na stole leží kniha

má celkom svieži vizuál,

no čítaš len titulky správ,

ktoré sa mihnú rýchlejšie ako verše.

 

Píšem ti:

"Si tam?"

a za oknom kráča viera,

odpoveď necháva vo vzduchu

ako nezáväzný pozdrav.

Uprostred ruchu sa stretávame,

ale len v ilúziach,

stojíme celkom blízko,

aj tak sme každý inde.

Túžba sa valí mestom

ako čierna vlna,

splachuje všetky nesplnené túžby

do bezodnej kanalizácie snov.