V dotyku tvojej mocnej ruky
hľadám ticho,
ako v záhrade pri splne
listy sľubujú rásť.
Tma sa zakorení
v našich kostiach
a ja viem,
že už nikdy nebudeš ten istý
ako včera
či predvčerom,
keď vkladal si prameň vlasov
do listu času.
Aj keď je teraz
každý tvoj krok vzdialenejší,
túžba nad žltým polom
rozprestrie krídla
a opustí stromy,
až kým sa nevrátiš.
Dlaň na dlani –
pátrame po miestach,
kde sa mlčí bez obáv,
kde sa môžu ukryť
aj tie najhlbšie tajomstvá.
A vietor opäť prejde
cez naše tiché miesta,
nevyruší, len pohladí
prázdnotu,
ktorá ako jediná
ešte ostala.