Rozbaľ ma
ako lacný tovar z výpredaja
praskajúci v spojoch,
vnútornosti z plastu
rozpustné v pohľade, ktorý trvá
príliš dlho.
Vietor strháva plagáty na námesti,
dáždniky sa lámu ako sľuby,
pod nánosom hrdze
skladám z tvojho mena cudzie slová,
nevedomky mi unikáš
neviem ťa chytiť
ako vtáčika.
Noc sa lepí na steny,
počuješ aj ty to ticho?
je husté ako asfalt,
v ktorom zanechávame odtlačky
a ty stále nie si ty
a ja nie som ja,
sme vyprázdnené významy
a bodky na konci vety.
Pozerám von z okna
ulica je pustá
ako môj vreckový diár
a ja viem,
že zajtra to bude
všetko úplne rovnaké,
len o jeden deň neskôr.
Opět skvělé dílo.
Moc ráda si k tobě chodím...pro porci života...
Znám svůj.
Objevuju tvůj...
Dnes mám chuť říct
Že kdokoliv by k tobě přistupoval jako k lacinému tovaru z výprodeje, vůbec neví, co "drží v ruce" a koho se to snaží rozbalit...
A ještě k vtáčikovi - nechytej, nech ho samotného, ať přiletí:-)
Příjemný večer přeju, Pettie:-)*
10.10.2024 22:23:16 | cappuccinogirl
Milá Cappu,
ďakujem za krásne slová, ktoré vždy zahrejú komôrky srdca.
Vždy, keď pridávam básničky, tak som plná nadšenia, či Ti aj táto sadne do nôty :) tak som rada, že opäť sme sa našli vo veršíkoch.
Pekný víkend plný pohody
11.10.2024 10:47:11 | Pettie