Poď sem a nečakaj

Vysoko nad nami letí vietor,
ako vták bez mapy, krídla má z pierok.
Kam sa ponáhľa? Kto ho čaká?
A my, pod ním, len malá škvrnka.

Cesty sa točia, jak hady v piesku,
nikdy nevieš, kde sa skončí lesk kruhu.
Zabudni na smer, zahoď starý kompas,
každý krok je otázkou, kam patrí tvoja stopa.

Za chrbtom prach, pred tebou rieka,
len tvoj hlas v hlbinách ticha.
Niekde sa stretneš sám so sebou,
možno včera, možno zajtra – len nie tu a teraz.

Obloha šepká, no nevraví nič,
možno v tom tichu je skrytý kľúč.
Chyť vietor, utekaj za ním,
pretože svet je cesta, nie cieľ za hranicou dní.

Tak poď, chyť ma za ruku,
budeme hľadať skryté miesta snov.
Neboj sa tmy ani ranného chladu,
veď v tých krokoch je zázrak, aj keď nevieme, kam plávame.