A cidade

Vo večernom meste bez tieňov ľudí

lampy sa topia v tichu.

Lístie praská, hviezdy si pletú cestu s oblakmi.

Krivky času na popísaných ste(h)nách sa lámu

v hodinách na veži tikajú včerajšky bez plánov.

Krúžime v špirálach nekonečných ulíc,

pod mostom pulzuje dych,

kov na hrudi bije

ako verše v éteri.

Ty sa (mi) strácaš v tom šere,

ako sen, čo sa hneď ráno vyparí.

Nezostáva nič, len to svetlo v oknách.