Platonická

Dnes som videla vojaka,

tvár mal, ako keď štetec hľadí plátno

ako sen, čo sa iba prchavo zjaví

a ihneď skĺzne z mihalníc do stratena.

Tvár mal ostrú, trochu smutné

oči ako rozkvitnutá jarná lúka

skrýval za nimi tieň i trocha svetla

bol taký čistý, ako David

akoby vystrihnutý z červenej knižnice.

Uniforma druhá koža

pevný postoj, hrdosť v každom kroku

za chlapmi sa neotáčam

no pri tomto som sa išla vyočiť...

Už je z neho len letmá spomienka

rozsypané korálky v lone,

ale predsa ostane v pamäti

a v šteklivom pocite 

v podbrušku.