Takže, Dávid, začneme z ostra
niekedy stratíš
tých ktorých miluješ
a z predstáv zostane len kostra
plný obáv, budeš plný obáv
aj keď pred sebou jasne vidíš
tvoj cieľ ku ktorému smeruješ tak odhodlane
spomaľ, spomaľ, nebeháš závod
Dávid, prosím pochop-
sila mysle nie je len marketing, podvod
A neboj sa hovoriť
o tom čo ľutuješ
aj keď je tabu táto téma
neboj sa byť
v spoločnosti svoj,
neboj sa byť Dávidom
je to tréma ale aj výsada
zostať tým človekom
je to nádherná predstava,
nezlomná, významná,
dovoľ jej zakoreniť
v tvojom srdci
a nenájde sa už nik
kto by ti nalomil vieru
pretože by sa z nej stalo
viac než len zvyk
Začneš hromadiť tie víťazstvá
nestaneš sa kráľom, na šťastie!
ale budeš hrdo hovoriť- to som ja!
minulosť zanechá svoje tŕnie
ale nebudeš sa ňou trápiť, viac nie
Ja už viem, že k tomu dňu dospeješ
len sa tým človekom musíš stať
najskôr v sebe, a to je najťažšie
ale až potom sa to môže
odzrkadliť aj v realite...
žiť v turbulenciách,
v kreativite, v remeslách,
pri pristávaní aj odlete,
uži si každú chvíľu
ktorú ti život prichystá-
nájdeš v nich svoju silu
deja vu je len pocit,
chvíľa, ale nie znova tá istá
Dávid! Ešte niečo...
nemôžeš len čakať
že sa niečo zmení,
nezmení sa vôbec nič
keď to nezačneš meniť,
keď sa nezačneš meniť ty
na toho kým chceš byť
viem, že to je teraz náročné
ale jedného dňa to dokážeš pochopiť
príde ten deň, úspech, láska, ktorá vydrží,
svojej mame a otcovi dopraješ vnuka
a budete všetci šťastní,
príde to, ver, že príde to, raz
ja už verím
a preto ti píšem tento osobný...