tieň úpadku

V tvojich očiach sú hviezdy, 

čo už zabudli svietiť

ich svetlo sa odplavuje

na úlomkoch ticha

každý tvoj krok

je tieňom vlastného 

úpadku

každý nádych otázkou

či vôbec tušíš

kam ďalej ísť...

 

Sám prechádzaš ulicami svojho vnútra

uvidíme sa na rohu myšlienky?

Tvoje srdce má mapy roztrhané vetrom

či sa ešte nájdeš, keď stratíš hlavu v citoch?

Zrkadlá mlčia, keď sa do nich dívaš

hľadajú v tebe odpovede,

ktoré sám nemáš.

Snívaš sny bez konca, 

čo ťa vedú

kam...

vieš kam?

 

Vo vlasoch máš zlato,

čo mení sa na uhoľ dotykom

na perách máš otázniky

a na jazyku oheň,

ktorý nikdy nevyslovíš

ja stojím za dverami tvojho sveta

a čakám, či ich niekedy

aspoň mne 

pootvoríš.