gazember

Ostala už len 

tenučká blana

napnutá medzi otázkou a odpoveďou

včera sme boli pohyb,

teraz sme iba nepokoj

dotýkam sa nášho priestoru

a všetko, čo bolo teplé

na kosť stuhlo.

 

Slová,

ktoré kedysi krájali vzduch

ležia nehybne

akoby ani nikdy neexistovali

v tvojej blízkosti

cítim iba ostré hrany

 

rozlomené gestá

zabudnuté dôvody,

ktoré by nás mohli spojiť

medzi nami ticho,

ale nie také,

ktoré ukrýva významy

 

možno sme sa zastavili príliš neskoro,

možno skôr,

než sme mohli vidieť,

čo je za hranicou našej kože

namiesto osudu

teraz len chladné vrstvy.