Minulosť prítomnosť

Stále si prítomný

ako vôňa čerstvo pokosenej tráve

na ostrove presne v stredu ráno

si tichý, ale tvoje ticho je hluk

s každým krokom hlbší

nevyznám sa v tebe

ani v labyrinte všade okolo nás

je to lístie gaštanové a chladné?

odídem od seba 

k tebe.

 

Pomaly rozumiem tichu,

čo sa tiahne ako had

z úst chlapca,

ktorý predstiera, že sa nebojí.

 

Jas tvojho tela ešte páli

cez tienisté ramená,

na ktorých spočíva svet,

ktorý teraz vláčim sama.

Ešte stále si ten,

kto sa odovzdáva

len svojim myšlienkam?

Alebo len predstieraš,

že v ruchu života

nepočuješ môj hlas?

 

Moje spomienky sa hmlia

a každý zvuk trúb akoby

znel z iného veľkomesta

ani jedno sme spolu nenavštívili.

 

Niet ani tepla,

ani času v tejto izbe

a spánok je len tieň, 

ktorý leží niekde vedľa mňa

a ani tam 

nenájdem svoj domov.