Lístie opadané
ladne odpočíva na hladine
srdce ubolené
ale o to silnejšie
nenávisť spáli ťa
ako Pompeje
preto som sa rozhodol
ľúbiť ťa, ľúbiť sa
a tešiť sa
až kým sa dosmeje
to dieťa vo mne
budem hľadať to, čo dobré je
vo svete, v tebe
odhaľujem len to,
čo dokážeš zniesť
lebo dobre viem
čo sa v mojim očiach ukrýva
nie všetko patrí verejnosti
snaha byť lepší
aj keď to zlé často vábi ma
modlím sa,
dnes nepíšem ale modlím sa
rozdielna cesta
ale v srdci stále nosím ťa
modlím sa,
dnes nepíšem ale modlím sa
aby som sa zdokonalil
v tom najkrajšom umení života-
umení milovať
lístie opadané
odpustené, obdobie mieru
lebo prestal som predstierať
obrazy v hlave
pocity v srdci
neodbytná nádej
a neutíchajúca viera
naozaj netreba tak veľa
len opakované snahy
daj pozor ako sa rozprávaš
sám so sebou
lebo ten príhovor je drahý
nenájdeš tú pravú
kým nestaneš sa pravým
lístie opadané
a ja som konečne zdravým