Blúdi dáma chodbou hradnou
v ruke svieca biela, plameň sa mihotá
na tvári úsmev smutný, v očiach slza sa trblieta
sto rokov ona hľadá, lásku stratenú
milovala ona krásneho šľachtica
otec neprial mladej láske
povolal on bosorku, znič to šťastie
dobre zaplatím, rozkázal jej
nemáš toľko zlata, aby som zlo robila
odmietla lásku ničiť, hrdo prehlási
zúrivosť pána prevláda nad rozumom
hromy blesky zvoláva nad mladým párom
rozhodol nad osudom trojice nevinných
dcéru zaživa zazdiť do komnaty dá
mládenec o hlavu príde na svitaní
bosorku do pekla pošle, na hranici skončí