Kúpil si ju ako vec, len trochu zlata naviac
páčila sa mu veľmi, bledá panna mladá
keď uvidel ju v záhrade, slnečník nad hlavou
hned povedal si, moja bude
kúpim ju za pár zlatých dukátov
chudobný otec nedbal dcéru vydať za pána
sťahuje sa na krásny hrad, má sto komnát
však ju manžel zavrel vo veži, nemá ju rád
len ako šperk ju chcel mať a ukazovať
chodil on za ňou plniť veci manželské
veď sľub je sľub daný v kostole
pretpí ona hrádky spálňové, s plačom spomína
na dni slnečné, doma v záhrade
raz prišiel pán na noc k nej, hovoriť s ním chcela
zamračil sa on, na to tu nie som, povedal
s plačom hovorí mu deva smutná, tehotná som
ak chlapec to bude hrdo sa k nemu prihlásim
ak dievča do kláštora ju zatvorím
odišiel manžel hrdý na svoje rozhodnutie
len mladá žena zúfalá je, nevie čo robiť
nemiluje ju ani ona jeho, tragédiu v mysli má
skočíť z veže vysokej či dieťa porodiť má ona
prišiel čas priviesť dieťa na svet
babicu povolali aj s bosorkou
aby to vraj len chlapec bol, dedič
v komnate pánovej alkohol tiekol potokom
ťažké chvíle zažila mladá pani
však porodila dieťa krásne na svitaní
dala jej meno po matke svojej
potom skočila z tej veže vysokej