O sviniach a o blate

Bolíš ako sviňa
čo nechce von z blata

aj životu
sa váľa v sračkách pohodlne
keď raz do nich spadne

ak nie sú hlboké
ako básne ožranov

všetky sú na jedno kopyto
pretože ani ty sa nemeníš
a chudnem z teba rovnako

nezdravo

nervami

ako keď naivka vidí
svoj prvý horor
v krvavých nohavičkách

v jazyku
plaziacom sa stehnami
až k chlpatej odmene

v stoporenom penise
oddanosti hlboko v krku

v uvedomení
že raz ten sex príde

alebo aspoň jebačka

až tak si ma milovala

akoby si na mňa jebala


Jebem aj ja na všetko

vyseriem sa do vane
vyštím do umývadla
z balkóna vyhodím
hlavu v igelitke
a vrátim sa domov
bez nej

mozog som aj tak
vyškriabal zúfalstvom
už dávno

neveril som mu hlas
aj keď mi rozkopával uši
krompáčom

takí ale sme

láska je slepá
ako ulička k starobe
odkiaľ sa Boh nevracia

aj tak viac veríme na rohy
než na obláčiky
a ružové máme iba jazyky
keď trčia z mrtvoly

všetko pozitívne
je len pľuvanec realite
do zrkadla

my musíme bolieť

párať ten život z obliečky
ako chybný vzor
na výšivke
a dať ho zhĺtnuť výčitkám
že sme vôbec žiť chceli


môžeme mať totiž
úplne iné vlastnosti

napríklad nikdy nežiť

teba som už poslal