Len hlúpy by chcel viac

Len hlúpy by chcel viac

Na prahu múdrosti, kde myšlienka hnije
osudy krúžia cestami života,
pýtam sa, láska, kde je,
keď i v láske je drahota.

Láska nepozná cenu, hoc zlatom je pokrytá,
žiaden luxus nemôže nahradiť jednoduchosť,
v náručí ticha, kde duša je ukrytá
a netrápi ju zlá minulosť.

Kto by chcel viac, ako pekný deň
bez prehnaného lesku,
kto nechce krásneho života pieseň
bez potlesku.

V skromnosti je viac, než v kadenci prianí,
svetlo, ukryté v srdci, na tvár maľovať,
v objatí každodenných dni
učí nás, že dať je viac ako mať.

Zbytočné priania nebudú s nami cestovať.
Na vrchole hory, nech  láska svieti
tak kráčajme s odvahou, druhým ruku podávať,
nech svetlo dňa sa aj v noci rozsvieti.