dlaň muža
nedbanlivo vyklopí ma
voľným pádom
ako z hniezda
precitám na zemi
doudieraná
z ďalších
pre istotu
vyskakujem sama
otcova
vystiera prsty šetrne
vykĺznem s jeho posledným výdychom
byť veriaca
hojdám sa v božej
spolu s ostatnými ovečkami
a ja nie
chcem mať zasa jednu
iba pre seba
Dlaněmi prochází něha, zima, dřina i chlad. Ach živote dotyky buď nablízku, před mým skonem mé vlasy povískej a hlaď.
Ty upracovaného srdce mozoly, v hebkých dlaní nebolí.
Dnes Poetko, i těmi verši pohlazení*
10.03.2025 13:50:10 | šerý