Prst Osudu

Prst Osudu

Svetlo a tieň, dňa sa dotýkajú,
ranná rosa skryla sa v tráve,
vôňa vánku v rannej káve,
nitky osudu v koberci dní sa trhajú.

Deň, ako prameň čistý, horský, chladný,
čo hlboko v zemi si cestu hľadá,
zdroj života, z neba padá,
napája polia, stromy, lúky, sady.

Tak s očakávaním stojíme a čakáme,
v ranných lúčoch neznámo sa zjavuje,
a srdce úzkostlivo pulzuje,
keď nevieme, aké šťastie máme.

Prst osudu cestu rysuje,
jemným dotykom tká plány,
otvára zamknuté brány
príležitosť nám ponúka - daruje.