Na krídlach orla

Na krídlach orla

V šírom svete stratený,
nesiem si kríža znak,
v očiach mi krváca ranený
orol, Tatier vták.

V srdci si nosím tmu i deň,
biele i čierne figúrky,
ktoré ťahám tam i sem,
cestou - necestou, cez búrky.

Som synom tejto zeme, spútaný jej lonom,
ako prameň v skrytej jaskyni,
ako koreň v hline, chránený zákonom,
rezervácie, dieťa divočiny.

V srdci mám oheň, čo plápolá bezbečne,
iskra, čo prebúdza zabudnuté,
dokončí skôr, ako niečo začne,
nájde city ukradnuté.

Snáď, raz orol vzlietne, uzdravený a silný,
slobodu oslávi svojím letom,
pominie sa ten smútok chybný
a poletím sním šírim svetom.