Jar ma volá

Jar ma volá

Tak ma láka, tak ma vábi jar,
zas teplý vzduch prúdi
vánok pobozkal mi tvár
zohrial ľadové údy.

Lúče slnka vyženú ma z domu,
volajú: poď von!
Napriek tomu
necítim žiaden zhon.

Vzduch, ten balzam v mojej hrudi,
čistý, tak to má byť!
Sila sa vo mne budí
náhlim sa, náhlim žiť.

Náhlim sa kráčať po lúkach zelených,
vnímať vôňu kvetov, lúčnych tráv
kvetov vznešených,
poslov dobrých správ.

Náhlim sa objímať stromy staré,
počúvať spev vtákov, v korunách ukrytých,
šepkať im tajomstvá, keď vietor práve
hľadá pokoj v korunách rozbitých.