De Profundis

Suché lajno sedí v mŕtvom mozgu vtáka.

rozmýšľa: hnus

rozmýšľa: humus

rozmýšľa: kaktus

rozmýšľa: Rúfus

rozmýšľa: Feldek

rozmýšľa: Kollár

rozmýšľa: Smrek

"Chcem byť prezidentom prvej republiky!"

 

Priznávam - som človek

a je to vonku

 

Arašidy, mandle a strom zakopli o podojenú krásavicu.

Poď, vstávaj! Postaraj sa o šťavnaté skaly tvojho náhrobku. Miláčik!

 

Konské mršiny kĺžu prievanom nočnej mory

nozdry fučia

dymy hučia

dcéry učia

netrpieť

 

- Natriem si ťa blatom na chlebík, drahá!

- Ó, ty môj premilený!

- Ach, láska môjho života!

- Ó, áno!

- Ach, áno, áno, áno!

Milenci?

Nie

Mravce a levy z medzihviezdneho safari.

 

Zdá sa, že stolička kríva

opravíme ju

bodnutím

štekaním

rozvojom nového ministerstva

 

Postavme sa do TV

bude tam slon a hroch a všetky mandelinky

kamera

klapka

babka

dedko

stožiar

bleskozvod

súmrak rohov

 

Hodiny trávim rozhovormi s Bohom

je to jediné vyústenie

 

Nevidím svojho syna

lebo sa mu nechce

lebo je bratom ženy môjho otca

otec je mojou sestrou

mám dve sestry

druhá tiež zíva

sme súrodenci?

sú to mŕtve nádoby

mŕtve veže

mŕtve kolesá

 

Hlavný význam tejto básne je rozliate mlieko

budeme ho zbierať špongiami

je to najdôležitejší posun v čase

spievam si:

le-le-le-le-le-le-le-letím

môžeš?

môžem!

môžem!

 

x x x

 

Lepšie než zachrániť sa

bude

bude

bude

asi zostať nažive

 

Zrážka na diaľnici

plechy

mŕtvoly

hasiči

konvalinky

hasiči

pohrebáci

hasiči

konvalinky

bledé tváre

sanitky

hasiči

hasiči

konvalinky

konvalinky

tachometer

 

Budem si klamať až do konca života

je to hriech?

poďme a spáľme neviestky

popol sneží zo striech a panny sú veselé

veselo sa zmráka nad ostatkami

to čo padá nie je srieň

to čo letí nie je tieň

hmly rozbitých úst

 

Pokojne sa vláčim do práce

lepím sa do cesty

len slimák vie že to bude dobré

takže to je plán

miesto výskytu dážďoviek

ale bolí to viac než včera

je sychravo

a hravo

a bravó

 

Milenky sú obeliskom tejto doby

každej doby

tvojej doby

mojej doby

našej doby

 

Tak ju dobi!

 

Ťuk ťuk

ďobe vták

a lajno v jeho mozgu spí

hemží sa to zápachom

vši

blchy

modrotlač srdca

len nezakopnúť o sviece

veď lány už horia

krovy pnejú

sny sa končia

baníci spievajú

drozdy tepú

ženy snoria

tepny sa lámu

chrámy vrčia

údy trčia

 

Dvetisíc hlupákov sedí v parlamente

dvetisíc hlupákov je v tom momente

múdrych

smrť sa im za hlavou mrví

smrť je to čo ich drví

hnusom

 

Nechcem byť klamaný týmto svetom

a preto

Hor sa do ustríc!!!

 

A teraz vážne!

Domy kmitajú vyfrézovaným kľúčom

je to obdoba hororu

keď modré steblá

a potoky riek

tečú a želajú si

návrat Syna Ničoty

Nič

a

Ty

 

Tak teda

vyrážam medzi zvieratá

a

nafúkané hordy

obrnených nebeských darmožráčov

 

Hviezdoslav, čo ti je smiešne?!

Vykopli ťa zo svätyne!

Teraz sa smej!

Bol tam aj Rázus

a klinčeky prvej dámy

skamenelé

zbytočné

prehnité

 

Medzi psom a prezidentom vidím rozdiel iba v druhom písmene. Je škodoradostné pozorovať ich a liečiť sa dobrovoľnou dávkou humoru. Nakoniec sa dohryzú, ale nebude to bolestivé, len príliš vzdialené...

 

x x x

 

Táto báseň bude teraz pokračovať absolútnym útokom na poetov a poetky.

 

V hlave každého básnika zreje lajno

tlačí mu do očí

vyteká ušami

skáče z jazyka

a neuveríte

robí taký Ó Ó Ó Ó Ó

óbrovitánsky gejzír

 

V hlave každého básnika

aha!

to tu už bolo

hm - nuž dobre

V hlave každého básnika

spieva lajno o osude koníka

je to rým?

je to tým?

a čo s tým?

a čo s ním?

"Nasrat, jó nasrat! (Karel Kryl)

 

Každý básnik tejto planéty je v sklze

poradíme mu:

choď do mestského WC

nájdi tam Tri gaštanové kone

za babkou sediacou na tróne

popros

pozametaj špinu za záchodom

roztrhaj všetky papiere

pozvi sa do Smutnej rannej električky

plieskaj sa Živým bičom

trp ako Neprebudený

a keď príde čarodejník Jožo Mak

zistíš že to je Neskutočné mesto

a uvidíš Všetky dni a noci

romboidíček nechutnučký

 

To robí múza

to robí muža

krava robí mú a nie je múza

alebo?

 

Som pastierom básnikov

oni sú len stádo

aj roje včiel sú múdrejšie

tak vaľte oči

smutné devy indiánskych čajníkov

 

Poďme sa smiať

nad filmom čo nemá zmysel

točil ho diktátor a priemysel

som hrdý že som to vymyslel

 

Škoda že sa musíme rozlúčiť

zajtra bude jasno lebo je december

zajtra bude jasno v každej veci

a svetre sa naplnia telom

za každou stenou bude stehno

kuracie

morčacie

kačacie

cie cie cie

cielene sa končí prvá perióda

 

Zhasnúť a dobrú noc!

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

 

 

V texte sú odkazy na slovenských spisovateľov:

Milan Rúfus

Ľubomír Feldek

Ján Kollár

Ján Smrek

Pavol Országh Hviezdoslav

Martin Rázus

Margita Figuli (Tri gaštanové kone)

Miroslav Válek (Smutná ranná električka)

Milo Urban (Živý bič)

Martin Kukučín (Neprebudený)

Jozef Cíger-Hronský (Jozef Mak)

Vladimír Reisel (Neskutočné mesto, Vidím všetky dni a noci)

Laco Novomeský (Romboid)

- - - - -

tiež na film Súmrak bohov (1969)

na skladbu Pink Floyd (Return of the Son of Nothings)

na pieseň Karla Kryla (Píseň Neznámého vojína)