Sme deti vetra, plný smiechu a snov,
vôňa rána pevne objíme nás,
pod rozkvitnutou jabloňou,
počuť škovránka hlas.
Ty si ten kľúč, ktorý jar otvára,
z púčikov krehkých sa kvet tlačí smelo,
prvé listy, sú ozdobou konára
slnko hreje, hneď zas zahrmelo.
Včely obletujú kvet za kvetom,
nekonečná cesta,
s bzukotom letom - šírim svetom,
hľadajú si svoje miesta.
Orchester farieb a vôní, začína hrať,
zabudnutú melódiu,
stromy sa obliekajú do zelených šiat,
vtáky spievajú árie od radosti, krásnu harmóniu.
Mravenčí svet pod kôrou stromov zimoval,
a riečky ľadom skryté driemali,
čo som kedy miloval,
v krutej zime sme nemali.
A potom prišla ona, s úsmevom na perách,
maliarka s farbou na dlani,
ako vzácny hosť stála pri dverách
a svet je krásny tak ako vlani.