tavaszi zene

Jar v smútku chodí

v očiach tiene,

vietor jej šepká trpké vety.

Vtáci, čo spievali o zmene

mlčia ako dávno stratené sny.

 

Kvety sa trasú v rose chladnej

ako by vedeli, čo príde,

v tieni sa láme svetlo matné,

slnko sa v oblakoch rozplynie.

 

Vôňa je mdlá a tráva šedá,

stromy sa clivo nakláňajú

za jazerom sa vietor predá v daždi,

čo plače do rákosia.

 

A tam v diaľke,

kdesi za dymovými clonami

pieseň si tíško slnko spieva,

no v srdciach ešte jeseň drieme

a jar

je iba

ozvena snehu.