Dvaja

naše duše sú oblečené v telách

ak túžia po dotyku

musia sa z nich vyzliecť

rozozvučať jemné melódie

dotýkať sa zľahka struniek

klávesov

dýchnuť do flauty

nesmie zaznieť žiadny falošný tón

len tie vysoké čisté

rozochvejú každučkú žilku

až potom

ako keď dozrejú gaštany či orechy

popraskajú šupky

tak puknú naše telá

duše sa spoja vzlietnu ruka v ruke

maličké krehké bytosti

na prvý pohľad bezfarebné priesvitné

iba my dvaja vidíme farby dúhy

bledučké jak nežný akvarel