nabízím Ti darem
podzimy vonící jarem
mám nůši plnou pih
nespočítat je byl by hřích
jestli ještě chceš ...
chcem nechcem
kto by odolal
jeseni čo vonia jarou
zlož nošu
u mňa v podkroví
jeden dva tri štyri...
nespočítať
by bol hriech
vzájomné počítanie
väčší
ja z pána Boha
nemám strach
spovedať sa pôjdeš Ty
Si pamatuji, jak jsem kdysi své milence počítal po těle od lýtek pihy... končil jsem na těch dvou největších, vypouklých na prsou. Dál už kvůli chtíči jsem se nedopočitál.
Na duši, přiznám se, jsem jich nikdy nepočítal. Tam jen sema tam registroval šrám.
"Jeseň co voní jarou." To téma básně jsi na to pěkně naroubovala*
08.04.2025 22:17:35 | šerý
pekne si si zaspomínal, mon šerý
a mám radosť, že mám na tom maličkú zásluhu :)
09.04.2025 00:03:02 | gabenka
...se usmívám
...skvělá dvojjazyčná
krásně naladěná do v.z.á.jemného poetična:-)
a když ta zpověď je na jeho straně hřiště
tak možná vezmeš ji na sebe příště:-)*
08.04.2025 14:57:51 | cappuccinogirl
nie nie, ja sa spovedať nepotrebujem
iba sama sebe
to on sa bojí Boha :)
08.04.2025 15:27:16 | gabenka