Záplavy

Záplavy

Ráno ma volá zas
dychtivý som tu naberám čas
ranné zore velia nástup
noc velí na ústup,
slnko sa tlačí vyššie,
ráno je širšie.
Začína dennodenné
vystúpenie divadelné.

Deň nebadane
vkročí nečakane
náhlenie strieda
tichá bieda,
malátnosť krokov,
únava rokov,
obed má chuť piva
biela je zrazu sivá
cítiť ľudský chlad
čakárni na život máme hlad.

Megafón hlasí meškanie
niekomu život príde, inému nie,
som tak blízko, prvému vlaku
musím prekročiť mláku
a posadím sa v prázdnom kupé,
kde svetlo neprenikne tmou,
kde život nie je hrou.

Koľajnice pretínajú cestu
nik nesadne si k prázdnemu miestu,
nie sú tu, dotyky ľudských rúk,
necítiť nežné pohľady
nik neberie ohľady,
na ubolenú samotu
neha tá drieme tu.

Počuť ticho, ako tu reve,
ako vŕzgajú dvere,
hluché a silné v zápale,
vŕzgajú v tme, zúfale.
Deň za dňom, bez zastavenia,
iba budík ručičky mení.

Koľajnice pretínajú cestu,
dovedú ťa k určitému miestu
neznámych mien
každý sám je strojcom svojich zmien.