Ráno

Ráno

Ráno ľahkým krokom prichádza,
len tak pomaly vystupuje,
po nebi sa prechádza,
tichým dotykom svet maľuje.

Jeho prsty z ružovej hmly,
jemne sa dotýkajú zeme,
akoby chcelo, aby sme aj my,
zabudli na starosti nemé.

Jeho dotyk je balzam na rany,
čo do duše si berieme,
jeho svit, v tichosti rozdaný,
v náručí milom zovrieme.

Ach, ráno prichádzaš, tichučko vrelo,
obloha sa zrkadlí domodra,
ako keby sa ti nechcelo
večný súboj zla a dobra.

Ach, Ráno, krehké ako pieseň vtáčia,
spomienka na krásu nevídanú,
pohladí ťa ruka spiaca,
ako srnka plachá, lúku rannú.

Nech tvoja krása a čistota,
na kvetoch spiacich, čo čakajú deň
i v nás navždy zanecháva stopu života
zlatistý v srdci plameň.