Chytení v sieti

Chytení v sieti

Ó, láska, v tvojej kráse nezmernej,
zmysly blúdia, s dušou nemou,
tam v srdci, v komore bezpečnej,
iskra žiarila, ako šaty nižšou cenou.

Život môj bol pustinou, čo neviedla k cieľu,
kde nádej skrytá snívala v prachu dní,
len tichý vietor šepkal pieseň bielu,
a slnko pražilo, bez milosti, na strom posledný.

Bez nádeje, bez kúska radostného hlasu,
kde duša vädla, ako kvet bez vody,
a ja som s ním zdieľal svoju krutú trasu,
po svetle, čo prelomí temnotu nezhody.

Z ničoho nič, prišlo tvoje zjavenie,
tvoj pohľad, hlboký jak studňa bez dna,
ako prameň, či spasenie
chladné myšlienky v túžbu sa menia.

Tvoj smiech, jak spev škovránka v rannom jase,
rozohnal tieň, čo obaľoval moju myseľ,
a znova cítim teplo, v srdci zase,
čo dlho spalo, v kalendári čísel.

Tvoj hlas, jak vánok letný, nežný a ľahký,
pohladí polia zrelé, klasy vysoké,
preniká hlboko, do duše na čas krátky,
pocity vzbudzuje, doteraz hlboko skryté.

Ty si mi záhradou, kde kvety kvitnú vzácne,
jak lúč slnka zrána, čo rosu vysuší,
ty si tá múza, čo prebúdza básne,
tvoj hlas bolesť, strach i smútok zruší.

Nech žiariš ako slnko, pre mňa jediná,
a vďaka tvojej láske, zas som veril,
a snívam o tebe, láska premilá,
lebo tvoj úsmev, život môj úplne zmenil.

Hudba a spev AI